Veď letušky sa len tak tvária.

Autor: Mária Chalušová | 31.12.2012 o 12:23 | Karma článku: 10,90 | Prečítané:  1705x

Touto vetou ma nedávno pobavil náš dedko. Hral sa s vnučkou na lietadielko a keďže malá výskala a tešila sa, svojvolne mu vyletelo z úst „z teba bude letuška." Ešte chvíľu sa takto jašili a potom sa opravil.."vlastne ty budeš pilotka, veď letušky sa len tak tvária."

Potom si asi uvedomil že stojím hneď vedľa nich a myslím že som sa nezatvárila veľmi prívetivo. Otočili sme to celé na fór a mne odvtedy táto veta nedá pokoj.

Áno, letušky sa tvária. Ale nie len tak. Musia sa.

Uznávam že keď som sa pred desiatimi rokmi (uff..) hlásila na kurz do leteckej spoločnosti, nemala som šajnu čo môžu na takom kurze učiť. Chodiť viem, usmievať sa tiež, kávu snáď zvládnem urobiť. A aká som zostala prekvapená keď sme sa začali učiť základné technické parametre lietadiel. Typy motorov, objemy nádrží na toaletách, spôsob plnenia paliva,.. Kopy zdanlivo (pre letušky) nepotrebných informácií. A predsa som nimi zaplnila krabicu od tenisiek. A predsa som ich zužitkovala. Teda aspoň niektoré. Sú cestujúci ktorí sa aj na také veci pýtajú, lebo ich to skutočne zaujíma. A vtedy je dobré zahviezdiť správnou odpoveďou. No a sú cestujúci, ktorých voláme „experti na letectvo“, pretože už pri nastupovaní neuveriteľne mudrujú, no žiaľ v deväťdesiatich deviatich percentách úplne od veci. Tí sú na seba strašne pyšní ako nejakej hlúpej letuške povedali že lietadlo má zle dofúkané pneumatiky (áno, pretože pristátie na plne dofúkaných by sa im asi nepáčilo), či si je vedomá toho že máme v zadu preliačený trup (áno, pretože časť ktorá sa volá „výškovka“ potrebuje priestor aby sa mohla hýbať), že nám vytiekol modrý benzín (áno, pretože práve vymieňali chemicky čistenú vodu na toalete aby mali čistú) a desiatky iných.

Nestíhala som sa čudovať čo všetko je dôležité vedieť k tomu aby sme v najhoršom prípade mohli bezpečne vyevakuovať všetkých pasažierov. Koľko rôznych postupov, povelov, zásad, skratiek, názvov som sa musela naučiť a ovládať ich aj o polnoci zobudená kýblom studenej vody na hlavu. I keď núdzových situácií je našťastie veľmi málo, pri výcviku sa práve im venuje najviac času, aby letušky vedeli čo, kedy a ako keď už k tomu dôjde. Predsa len dostať z akéhokoľvek veľkého lietadla pasažierov bezpečne von do 90 sekúnd nie je až taká zábava ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Presvedčiť ich že v stave núdze naozaj nie je vhodné so sebou ťahať všetku batožinu, hľadať foťáky, hrať sa s telefónmi… Naučiť sa zásady prežitia na púšti, v džungli, na mori, v studených oblastiach. A to je len ďalšia časť výcviku. A všetky papiere k nej mi zaberajú jednu veľkú krabicu od zimných čižiem. Tieto som našťastie zatiaľ nikdy použiť nemusela J

Naučiť sa bez zaváhania na ktorom mieste v lietadle sa nachádza aké bezpečnostné vybavenie (a to sa lietadlo od lietadla väčšinou mení aj keď je to jedna spoločnosť) a vedieť ho správne použiť, prejsť zdravotníckym kurzom a dokázať podať prvú pomoc nielen pri bežných zraneniach či bolestiach, ale teoreticky zvládnuť aj pôrod či smrť na palube. Pozrieť sa z okna a vedieť pomenovať mrak a odhadnúť do akej miery je nebezpečný. Poznať trasy letov, krajiny nad ktorymi sa lieta, veľké rieky v nich, ostrovy ponad ktoré sa prelieta, ale aj tie ponad ktoré nie. („Slečna, prosím vás, tieto mále ostrovčeky to sú čo?“ ... Hlboký úklon z uličky cez troch pasažierov k okienku… „Mladý pán, to sú výletné lode.“.. milý úsmev a odchod J ). Aj napriek tomu že počas letu nemám čas sledovať krajinu za oknami, vedieť kde sa asi práve nachádzame. Dokonale zvládať komunikovať aj s luďmi s ktorými si inak nemáte čo povedať, pretože to na palube nesmie cestujúci poznať, pretože komunikovať treba aj s kapitánom ktorý je ako človek úplny mamlas, ale v lietadle je mojím nadriadeným a musíme spolu vychádzať. Pretože aj to, keď mi ten mamlas neverí že sa mi na palube niečo alebo niekto nezdá môže v konečnom dôsledku spôsobť tragédiu.

Nehovoriac o tom že plávanie v oblečení a v čudnej záchrannej veste je náročnejšie ako by sa mohlo zdať a že žraloka treba v prípade ohrozenia trafiť päsťou do oka. Smiešne? Jasné! Ale aj toto bolo v osnovách.

Dôležitý je aj výborný zdravotný stav, ktorý vám musí potvrdiť hneď niekoľko špecialistov. A pravidelne každé dva až päť rokov vám to musí potvrdzovať znovu.

Z ďaleka som nevymenovala všetko čo sa počas niekoľtýždňového kurzu budúci palubní sprievodncovia musia naučiť a z čoho sú počas celého svojho profesijného života pravidelne skúšaní a znova dookola . Niektoré spoločnosti dokonca poskytujú svojim stewradkám (a aj niektorým stewardom J) kurzy líčenia a česania sa na palubu, majú striktné pravidlá ako sa na palubu líčíť, čo sa smie a nesmie k uniforme nosiť – aké a koľko šperkov, aké hodinky… Ale to považujem skutočne za milý detail.

Veľa ľudí to vzdá ešte počas kurzu, iní neprejdú zdravotnými prehliadkmi a časť skončí až keď zistia že život na palube nie je taký o akom snívali.

Samozrejme, uznávam že piloti prejdú omnoho technicky zložitejším výcvikom, omnoho drahším výcvikom a neodborná verejnosť ich má za polobohov. Áno, riadia veľké stroje a naše životy sú v podstate v ich rukách. Ale pilot nevyjde z kokpitu aby vám podal prvú pomoc, aby vám urobil kávičku, neusmieva sa na vás počas celého letu, nepomôže s vykladaním ťažkej batožiny s úsmevom na perách…a do kokpitu nevidíte.

Áno, pekne upravené a usmiate letušky si postávajú v lietadle a popri starostlivosti o pasažierov sa „len tak tvária“. Pretože sa nedá každému cestujúcemu vysvetľovať čím všetkým si museli prejsť kým boli „hodné“ postávania na palube a na čo všetko počas letu musia byť sto percentne pripravené (čo keby sa stalo toto, či ono). Pretože to pasažierov nezaujíma. Hlavne že sa tvária a má ich kto obskakovať.

Ale viete čo? Robíme to radi. Pretože nás baví len tak sa tváriť a pritom vedieť čo je za tým. Pretože nás naša práca baví (verte, že koho nebaví, ten ju dlho robiť nebude) a Vás, našich cestujúcich, máme radi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?